Arabský kôň
Jedným z najkrajších a najlepších súčasných koní je plnokrvný arabský kôň – hovorí sa, že je to najčistejšia a najstaršia rasa na svete a že každá iná rasa má niečo z arabského koňa. Pôvodné plemeno žilo v starej Arábii, ďaleko od vplyvu ostatných plemien, preto si zachovalo čistotu a originálnosť. S islamskými dobyvačnými vojnami sa tento kôň dostal do Afriky, Európy a krajín Ázie. V 17. a 18. storočí doviezli do Anglicka niekoľko čistokrvných arabských koní a skrížili ich s tamojšou ušľachtilou rasou. Vznikol jedinečný druh takzvaný sar breit s vynikajúcimi vlastnosťami a plemennými dispozíciami. Po čase tieto kone skrížili s novými čistokrvnými arabmi, čo bol základ anglicko-arabského plemena. Dodnes vysoko hodnoteného na najznámejších dostihových dráhach, ako aj na svetových aukciách, kde za tieto kone platia závratné ceny.
Čistokrvný arabský kôň je medzi odborníkmi a chovateľmi pojem. S jeho pôvodom sa spája množstvo zachovaných legiend a príbehov, v ktorých je tento kôň symbolom starých rodových tradícií a islamskej vojnovej histórie. Arabi považovali koňa za najvzácnejší majetok, za honor, bezpečnosť a istotu. Na slovnú zásobu bohatá arabčina má desiatky pomenovaní pre toto zviera. Najčastejšie sa mu hovorí hisan - čo znamená ochrana alebo štít, ďalej faras – po slovenský bystrý. V Sýrii a pri Perzskom zálive mu hovoria chail od slovesa jachtal, ktoré sa dá voľne preložiť – pýšiť sa, niesť sa. Kôň je po arabsky aj žauát, čiže hodnota, kvalita, štedrosť.
Beduíni v Starej Arábii dokonale poznali vlastnosti koňa. Podľa nich má vyvinutý šiesty zmysel, ktorým vycíti nebezpečenstvo, živelné pohromy, rozozná priateľa od nepriateľa a disponuje intuíciou, ktorá mu dovoľuje orientovať sa aj v neznámom prostredí.